V Moskve Lenin hladným sľúbil že dostanú pôdu

Ó otče môj

Guillaume Apollinaire volám ťa volám

Čas to tak rozhodol že sa archeológia opäť zmýlila keď si ma vyhnala ráno z dverí len preto lebo môj záujem o tvoju bielizeň ti nebol vôbec milý keďže mysľou si už bola v práci a pri povinnostiach a rôznych hlúpych udalostiach ktoré sú mi v takej chvíli keď sa obliekaš ale úplne ukradnuté aj keď sa za to na mňa hneváš dám si ťa ráno v práci ako tapetu na […]

Pýtaš sa ma

Každá nová kniha

sám nahý si sadám

na letisku bol som si vyzdvihnúť tvoju slzu čakala tam na lavičke kam si sadla keď si odlietala aby si mi potom dala sms správu že piješ drink v Hiltone v centre Londýna a nemáš to komu povedať na letisku som tu slzu našiel už úplne znudenú trošku mi vynadala že som na ňu zabudol nebola to pravda len som nemal odvahu po ňu ísť (zo zbierky štvrťstoročie lásky)

dvadsaťdva koní v tvojej koži keď hladím vône závratných chvíľ dvadsaťdva koní v tvojej koži vibruje mi v pamäti ich dupot tlčúci do sluchy všetky dlhé nádherné nohy blúdiace cestami zasypaných kopytami dobrých nádejí dvadsaťdva koní v tvojej koži oblečené do seba v štíhlych líniách lipicanov bielych zasnežených dotykov (zo zbierky Voňavé milovanie)

V železnom brnení ako šupinatý kapor pribíjam klincami na skrížené drevá dve ruky a pár nôh. Železo vniká cez kožu a svaly, ozve sa slabý ston. Križujem, a viem, že seba. Fajčili sme ciga- retu za druhou. Sanitári si sadli s nami. Ticho prenikalo do dy- mu. Vždy pred cestou si treba posedieť, vždy pred cestou, vravela si. Minúta úcty samej za seba. Na […]