V železnom brnení ako šupinatý kapor pribíjam klincami na skrížené drevá dve ruky a pár nôh. Železo vniká cez kožu a svaly, ozve sa slabý ston. Križujem, a viem, že seba. Fajčili sme ciga- retu za druhou. Sanitári si sadli s nami. Ticho prenikalo do dy- mu. Vždy pred cestou si treba posedieť, vždy pred cestou, vravela si. Minúta úcty samej za seba. Na […]
Pokračovanie článku