haber

V spálni sa nám odtrhla žalúzia som jej za to veľmi vďačný odvtedy vidím jasno v noci na nebi to miesto odkiaľ si ku mne do postele spadla bosá Stanislav Háber (zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

hudba čo plynie ako v tie dni v ten večer v zapadnutom bare kde sa lenivo tackali tiene po parkete a kde my dvaja sme spolu plakali nad vlastnými osudmi tvoje krvavé pery boli neprirodzene zelené od smiechu čo neprúdil medzi kolenami aby každý z nás vnútri sám spieval ódy na umelé tváre oddýchnutých chvíľ zabudnutých zápiskov uložených na dne zásuviek pamäti tam kam sme […]

sprcha zasa rapoce svoju dávku zo samopalu na tvoju hebkú kožu kým ja mám len striptíz cez kľúčovú dierku a viem že viac už dnes večer nedostanem a všetky tie kvapky stekajúce po tvojom tele sú mojimi myšlienkami nasiaknuté a tak ťa mám vždy v hlave keď sa mi zachce pustiť film obsiahnutia do tvojho vnútra v ktorom spievam moje aleluja Stanislav Háber (zo zbierky Voňavé […]

Doniesol som ti včera z roboty tvrdo zarobené marhule v zime boli milé a láskave ako tvoje dlane keď vedľa seba v noci spíme Stanislav Háber (zo zbierky Štvrťstoročie lásky)

Obraz Keby som vedel maľovať tvoj obraz by bol ako ležíš v šatách v ktorých si bola v práci kde nad tebou všetci slintali ale teraz ležíš unavená bosé nohy máš vystreté oči sa ti privierajú a nevládzeš sa ani vyzliecť vzal by som štetec a zachytil tú únavu tvojej krásy a všetci po mne by hovorili že to bol portrét mladej unavenej ženy len ja by som vedel že je to […]

Na dno mora kreslím prstom do piesku tvoje meno chcel by som sa rozdať rybám ako živá obeta na dne mora k tvojmu menu kreslím ako pubertiak srdiečko a moja hlava sa rozpadáva v miliardy bubliniek stúpajúcich ku hladine toho slaného fyziologického roztoku v podobe uplakaného mailu putujúceho elektronickým smogom do hlbín zabudnutia lebo ak by som mal napísať báseň volala by sa […]

Výdych V prúdení energie sa ti zlomili nové lodičky na tvojich štíhlych stĺpoch katedrál a ja stojac opodiaľ som túžbou vydýchol Stanislav Háber (zo zbierky Sto plus jedna láska)

vnútorné pnutie a celý atmosferický tlak Zeme v jednej bubline Boh si nás vyfukuje na bublifuku sveta

Malý chlapec sedel pri zvončekoch na kľakanie na omši anjel zletel ti pred oči a ty si kráčala zvonivo sama po ceste po ktorej som chcel ísť s tebou a aj keď si ma nevidela držal som ťa za ruku a držal v náručí rozplývajúcu sa snehovú vločku tvojich vlasov Stanislav Háber (z práve vychádzajúcej zbierky Sto plus jedna láska)

Padajúcich Chýbaš mi už odvtedy čo som vedel že odchádzam a v chráme prosím Pána ora pro nobis z rána katedrála prijala ma objala a poláskala v rodisku Hviezdoslava Dolný Kubín na tretíkrát čo som prišiel obalí ma perinou na týždeň na túžbu za tebou a za všetky vločky sveta rozosiate vesmírom za ne sa modlím posledný červík v tieni padajúcich tieňov Stanislav […]