Malý chlapec sedel
pri zvončekoch na kľakanie
na omši anjel zletel
ti pred oči
a ty si kráčala
zvonivo sama
po ceste po ktorej
som chcel ísť s tebou
a aj keď si ma nevidela
držal som ťa za ruku
a držal v náručí rozplývajúcu sa
snehovú vločku tvojich vlasov
Stanislav Háber
(z práve vychádzajúcej
zbierky Sto plus jedna láska)
haber martin - mám aj dlhšie :) ...
martins Aj ja uprednostňujem zhutnené... ...
filozof52 Stano, nebuď skromný, ...
Celá debata | RSS tejto debaty