haber

    Dávam novú pásku do stroja a hľadím na prsty
    sú tie isté
    Kto dokáže kľaknúť na kolená a prosiť Otca
    byť Šalamúnom
    prosiť o rozum
    kto hovorí
    že je čistý v hriechu bez neho
    posúva nohy po čase a zvolá na kráľa
    že je vrah
    Stavia z kociek nový hrad s vežičkami
    a v jednej z nich

    vyčkáva
    na vlastný pád
    A tak každý deň sadám k stolu
    na tú istú stoličku
    raz Judáš raz zas kat
    raz spravodlivý odsúdenec
    no nik prst nevystrie
    že som si miechu prehol viac ako dvakrát
    pozerám rovno do tváre
    a nepľujem na oblohu
    kde mi má kto ukázať tam je strelec tam veľký
    tam malý voz
    vyber si
    budeš bežať pred ním
    popri
    a či pod
    Prešrotované myšlienky
    pobočka Hyde park – Slovakia
    veľkomalý svet
    Púšťam sa do reči
    ako mi to dobre padlo
    hoci si nadávam
    mal som čušať
    Kto nič
    šije bič
    Len jedno mi sily dodáva
    že nie je to krutá poprava
    Netečie krv ani med
    V úctivých sakách kráčame spolu na kar
    ten čo odíde
    ostáva
    Kto ostal odchádza
    Vlak duní na koľajách

    veselosmutná predstava
    Už sa teším
    ako syn na Ježiška
    aby keď sa dohviezdny čas stratí
    mohol opäť kričať pri okne
    oco kedy sa vráti (?)
    Nevrav že o rok oco
    aha už ide (!)
    Darmo by som mu vravel
    že je to poštár

(zo zbierky Pokoj rezbára)