haber

Ráno som ťa oklamal
že idem do kostola
do mesta a čakal som
kým sa oblečieš
nechcel som ťa naháňať
svojou prítomnosťou a ty
si sa čudovala keď som sa
objavil aby čas tak nebolel
naháňaním ktorým nám
robí zo života peklo
lebo si mala výčitky
že som pred tebou ušiel
a pritom mne nevadí
že ti to trvá päťkrát tak
dlho kým sa vyberieš
rád ťa pri tvojom
hektickom pobehávaní
po byte pozorujem
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)