haber

Nechám sa za živa
zahrabať do hrobky
tvojho tela a obklopím
sa terakotovou armádou
aby sa mi na tebe podarilo
postaviť mapu svojho
sveta zahľadeného na obzor
aby som z koša na mojom
stožiari vykrikoval: Terra
Terra ako Kolumbov námorník
pri ceste do Indie
nuž veď aj tá skončila v Amerike
tak ako ja v tebe
lebo ty si mi svetadielom
osobitným priestorom v mori
svetiel zelených očí
zapojených do sargasovho mora
nedorozumení
keď ma bolia všetky ruky
aj tie čo ešte len použijem
na podnos doloženého tovaru
a štvrťmólové tóny ma menia
na šamana Hopi
čakajúceho na vrchol
tretieho trojuholníka kde tak
ľahko zbieram smiech
padajúceho prísľubu
prieniku s kruhom
a pamätáš sa na tú kozu
čo sa smiala keď ju šli
zarezať lebo mekot jej
už liezol na nervy
Tak si ma vypáľ z terakoty
aby som sa ti pripomínal
kým pod zemským povrchom
budem riediť krv
potom nadávok
na vyschnuté objednávky
prísľubov
zapájam sa teda
do tvojho portu
prístupu na net
všetkých tvojich stránok
prosím nemailuj mi viac
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)