haber

                       Skúpil som ti všetky snežienky
                                   v meste
                             pretože nie som skúpy
                                   a už nesneží
                             Iba ak stará finta
                                   že mne vo veži
                             Miesto hlavy nosím maják
                       dávam signály tým ktorých mám rád
                                   aby nezablúdili
                             v sivej hmle nedôvery
                             Mýliť sa je hlúpe
                                   a nie ľudské
                       lebo práve sa mesto zmenilo
                             na ohromné klzisko
                       padajú krištáľové náušnice
                             To asi preto
                       aby sme sa dostali na šikmú plochu
                        Uzavrel som spisy vlastných úst
                       ale listy papiera sa stále derú von
                             Povedať by chceli
                         že stromy sa už rozzeleneli
                       čakajú až ich spáli pozdný mráz
                             Či sa pamätáš?
                       Ako pred rokom chcel nás..?
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)