Brokátové vesty zlatom vyšívané
ten dom na stráni je krásny
milá pani
grácia mladých príšer
z nočných hmiel
displej je zelený a ironicky mi radí
praskavá elektrina mľaská
zasvineným jazykom
tak rád tak rád by som kričal
do tých hluchých stien
nič len prach a vôkol samý betón
potrhané ponožky schovávam
medzi umytý riad
tak čoho sa báť čoho sa báť
povedz mi priateľ
že v galérii zosmradol zrazu
vzduch a ktosi recituje Rimbauda
čo sa už nenosí
móda je v putách zovretá
vraj ak chcem písať
musím trpieť
nalievajú mi ďalší pohár jedu
čo vedia o mojich peklách
čo vieš o mojom inferne ty
pohár som nedopil
škatuľky s cigaretami sa nedotkol
odišiel som s čiapkou na hlave
brokátové vesty zlatom vyšívané
Stanislav Háber
(zo zbierky Dva tóny)
Celá debata | RSS tejto debaty