haber

 v nočnej tme je každá čierna

te – an

tvoja jadrová jama

Agrippa nešťastný

že sme ho nenašli

na pyžame vlnky tela

diskutujem s Platónom

o tom i o inom

neodpovedá

keď tekuté zbytky mozgu v lebke

a sviežu vodu v pohári

spája smäd

hák od vagóna

vidíš si oči?

hlísty sa derú z výkalov v tráve

nad čínskym múrom znie tvoj

te – an

z Nettesheimu sa poklonil

svojmu predklonu

čo spája hák od vagóna?

voda vzduch oheň zem

na ten vrch vyleziem

kaktus sa smeje

ceruzka sa červená

nepríde do neba

pichliače prestrojenia

hlísty sa derú z výkalov tváre

a slovo zabudlo

na kameň

čo lieta v povetrí

nikdy sa nestratí

presiakne v plameni

do krvi pahreby

ceruzka je zelená

kaktus pichá

tú moju tvár človeka

Stanislav Háber

(zo zbierky Egotikon)