Vyberiem sa náhodou chodníkom izby
a ľavou (som trinásty blázon) nahmatám knihu
a ľavou
ju otvorím
Čítanie po sliepačky (zniesť vajce?)
som si istý že čo je v ňom je o mne?
…môže niekto rátať iba s vlastnou smrťou?
V agonickom smiechu zakódovať nový život
Čím si je človek ak si je sám Bohom?
Odpustí si ak sa vyspovedá sebe
alebo ak si dokáže
odpustiť odpustenie?
Lietadlo sa rozbehlo nezbadáš a letí dravo do vzduchu
Rýchlosť sa zmizikuje tým že niekto ráta
s pristátím?
Ja neviem pristávať
ak si to raz odpustím…
Čím vyrátaš priestor
akým metrom zmeriaš
čas
Ako sa pretekať so smrťou
odísť na aký pas?
Nik nezomrel len tak
sme chrústy večne živé?
V tanci otočené hlavy nesplatené nesplnené
NIE…
Tátá (oco) inokedy tatata (bum!)
SomDejČoSaDeje
bodový scenár v bode A i Zet
Sám som si vlastný smäd
po smotane
(21.8.1988)
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)
Celá debata | RSS tejto debaty