Keď to bolí
a keď nebolí
Keď sa bojím
a keď nestojím
ten rozklad
mrakodrapu tela
opačná vertikála
a pôvodne som chcel
napísať báseň
ženy
mala by len jeden verš
nadpis ženy
a ich vône
viac už nič
lebo v tých troch
slovách je pre muža
celý ženský svet
Inak vonia mama
a inak milenka
učiteľka
priateľka
Zatiaľ uhýbam
chorobám
veľmi sa mi
nedarí v tom
uhýbaní
Aby to nebolelo
aby svet nebolel
lebo čo má prísť
príde hoci aj
v súdny deň
A keď chcem
robiť všetko preto
aby som sa vyhol
rozkladu ako na zlosť
mám chuť na to všetko
čím ho privolávam
Vraj je to slabá vôľa
neviem už
či ja som silný
a či chudák muž
Choroby a ich
hypochondry
Stanislav Háber
(zo zbierky Dva tóny)
Celá debata | RSS tejto debaty