Neviem bilokovať
cítim však lásku
svetlo za hrudnou kosťou
keď nám diabol kladie
polená pod krídla
Sú nimi čas a hmota
dve silné zbrane
a ešte pomýlená láska
keď sa sami porážame
na poli cti i života
vlastným srdcom
plným sklamaní
i hudbou sfér
zakrytých novinami
plnými mapami diablových zbraní
lebo hmota nám zaslepila oči
aby sa v čase zmenila
na márnosť presýpacích
zrniek zlatého piesku
v hodinách premien
keď čas mení hmotu a
hmota náš čas vymedzený
na pobyt medzi šelmami
v bezodných dieravách
zemných trápení
a pomýlené lásky?
Poznáš ich po pamäti
sú to tie ktorými som
ublížil iným i sebe
lebo človeku sa nechce
aby spoznával sám seba
je lenivý od prírody
zistiť aké sily zla v ňom
driemu a či nezískali
dôležitú prevahu
nad dobrami sna
zvaného život
Byť svätý je ťažká úloha
pre toho kto svätým nie je
a nemá to ani súdené
lebo svätému netreba
aby ho za svätého
vyhlásili veď jeho odmena
nie je z tohto sveta
kde vládne tma
levitujem si
v mysli pred oltárom
ako svätý Gerard Majella
aby som viac precítil
lásku k podobe Boha
odtlačenej v Matke
Spasiteľa ktorá má
i podobu mojej pozemskej
mamky ktorú ak už nemám
je mi ňou tá večná
zjavujúca sa pre spasenie
sveta s roztvorenou náručou
materinského pohladenia
Stanislav Háber
(zo zbierky Dva tóny)
Celá debata | RSS tejto debaty