Von oknom vylietam
vo vetrovke sa mi smeješ
že ty tak chodíš
bežne v krátkom rukáve
kým moje zimomravé
bozky teba nehrejú
ale žeravo rozpaľujú
náhradnými sklami
nad pohľadmi zo záhrad
vysadených tvojimi
drahokamami dotykov
elektrina z náhradného
zdroja zmenených nálad
generuje naše štrajkové
predsavzatia z ktorých
skladáme chrám pokoja
a spíname v modrej
škatuľke dlane pokory
preto som ti daroval
kostol najdrahšej matky
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Celá debata | RSS tejto debaty