Kvapky ti prinášajú vrásky
voda v studničke u lesa
kde som v detstve
robil hrádze pre žubrienky
a skokany zelené
či hnedé malé aquaparky
a ty obchádzaš lejúce
sa oceány a chodníkové
moria ktorými sa plavíme
v tú chvíľu voňavej spomienky
sviežich stromov
šepkajúcich všetky pravdy
o jari a o zelených plesách
v nás
lebo Boh má rôzne formy
do ktorých nás ukladá
pri tvarovaní a sú si podobné
preto sme často tí istí
aj keď v iných telách
to len do teba uložil
všetky prednosti ženy
preto si taká krásna
ráno okrášlená tými
striebornými drahokamami
neba ktorými plávam
k majáku láska
blikajúcom s.o.s.
pohľadmi tvojich
gaštanových prekvapení
spod mihalníc vyhupnutých
na oblohu čela
roztrhli sa vaky s vodou
polieva naše formy
aby sa ligotali
v krátkom okamihu letu
aj ty potieraš záviny
pred upečením
do ligotava
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Cítil som vôňu lesa a počul žblnkot... ...
Celá debata | RSS tejto debaty