Už spíš keď ešte pracujem
a tak rád by som počúval
tvoje dýchanie a jemné
mrvenie sa pod perinou
tvojich predstáv
z ktorých vstupujeme
do života bosou nohou
hoci za tým nebežím
a nechcel by som
aj tak sa mi to stáva
a ty si v spálni sama
ale poviem ti to
až po odmodlení
všetkých ružencov
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Ano, Ludia su sklamani, niektori ano, ...
Ja to vidím tak, že tá naša mlaď ...
Áno tiež ma to teší, no nie každému... ...
Teší ma, že aj iní ľudia zdieľajú... ...
Ja som to tak mierne odlahcit chcela, ...
Celá debata | RSS tejto debaty