Ropucha v telefóne
vyvoláva tvoj úsmev
po bláznivom tanci
so mnou drevom
vhodným na táborák
ale roky som nestepoval
vedľa drobných krokov
po obežnej dráhe večerných
a biele lakťové rukavičky
sa blýskajú v štrasových
rozostupov plesových
stolov rozsvietených
zmanipulovanou tombolou
o vlečku hnoja hlásim správu
zo záveja služobnou vysielačkou
že prichádza
červené obdobie
veď vieš že každý rok
príde jedna autohavária
a tak sme teda tri vozidlá
v sebe zakliesnené
v plechovom čardáši
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Pochybila som. Malo to byť plechové ...
Veľmi pekná báseň. Myslím,že ...
Celá debata | RSS tejto debaty