haber

Viem že to sklamanie

máme zasadiť a

s láskou polievať

potom ti vyrastie

do nádhery sa hneváš

a tvoja nešťastná tvár

je to čo mi trhá srdce

chcem niečo urobiť

zasiať nové

zo zlého spraviť dobré

chcem ťa objať

stisnúť pohladkať

utíšiť a vrátiť

vieru

lebo ty si mi ju

dala prvá

prvosienka po silnom

mraze vypálená

v tvári čistá

bez hriechu

a jedno viem

že my to znova

zvládneme nie pre moju

silu ale pre tvoju nehu

klopem na hlinu

a počujem spätný

tlkot rýchleho potoka

ktorý z nás vykrajuje

v ľade kvaple

a okuliare

po návrate z domoviny

vymodlenej fantázie

tých päť žemlí

čo som ráno priniesol

teplé z pekárne

Stanislav Háber

(zo zbierky Popísané páperie)