Viem že sme
len skladačka
rozsypaná po svete
kúsky ktoré nevedia
že patria do seba
a niekedy sa zbadám
zrazu vidím každého
a len seba
v tom mori prúdiacej
energie v ktorej
s tebou odídem
do neba
do zapojenia krútivých
momentov krás
ale aj tak
potom tento pohľad
stratím
a preto neviem
či mám za tým
vôbec žialiť
alebo len pre ten
pocit žiť
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Vždy ma vie potešiť Vaša zaujímavá... ...
Výborné! ...
Celá debata | RSS tejto debaty