Handra škvrnitá
ožíva na tvojom
tele krútiš sa
v pohybe sviežeho
pohľadu v ktorom
mi dávaš do klobúka
nádeje na ďalšie
zastavenie jari
v mrazivom januári
sa zdá byť nemožné
realitou že sme
v požehnaní na
mramorovej dlažbe
sami stúpajúci po
rebríku prianí
veď v pokoji je
aj tak veľa nepokoja
že môžeme napriek
všetkým peklám
zasa zopnúť
v modlitbe dlane
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Celá debata | RSS tejto debaty