Náš zámok nie je
kúpeľňa v ktorej
sa lúpe strop
aj keď to tak
vidíš v tejto chvíli
a ja zatiaľ v kabáte
túžim poskytnúť ti
všetku nádheru
ktorá by zotrela
naplaveniny a
utekala by za tebou
v každom čase
vyumývaná na dotyk
na prienik na pulze
som naivník domáci
usedený ironik spiaci
v dobe uspávania
kedy videnie
nie je až také potrebné
ako viera v zajtrajšie
vstávanie s mechanikou
bábky na nitkách
osudu štrikujem ti
ďalšie sľuby popod nos
a dúfam že mi
naletíš
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)
Celá debata | RSS tejto debaty