Sme na nič
v niektorých
chvíľach pre seba
a aj tak
pasujeme do
a von
jarné kvety
v potoku
mráz za oknom
v horúcom lete
a potom
počkám ťa
za tou bránou
za ktorou raz
stretneme každého
v prosbe otca Pia
kto sa nám stratil
do nenávratna
a po lanách z našej lode
nad tmavomodrým
morom leziem práve
k šľahačkovým
pohľadom kúsok
nad vesmírom
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty