Nečakané spojenia
nám na chvíľu dvihli oči
aby sme videli začiatky
a konce sú len pre mňa
keď sa nevyspatá
opäť vyberáš
a deň sa začína
bez stavu nula
v čase hniezda
cvrlikanie pokračuje
v odletoch vtákov
a vo vŕzganí dlážky
sami na kolenách
s rukami vznesenými
k oblakom
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
rozospaté ženské pižmo... to už ...
Celá debata | RSS tejto debaty