haber

Kritizovali kapitalizmus a predsa ich kniha nesmela v Sovietskom zväze, kde už boli spisovateľskými hviezdami, vyjsť. Prečo? Lebo napísali aj o kapitalizme veľa pozitívneho. Písali jednoducho čestne. Tak ako poznáme ich štýl z iných ich diel. A predsa so svojským humorom.

Iľja Iľf a Jevgenij Petrov sa vydania svojho Putovania po Amerike nedožili. Teraz vyšlo vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (Bratislava, 2013) a hoci kniha opisuje USA v rokoch 1935 a 1936, je to napínavé čítanie. Objavujú sa tu totiž mená, názvy osôb, firiem, s ktorými máme aj dnes veľa spoločného. Trebárs taká Shirley Temple Blacková mala vtedy sedem – osem rokov a žala jeden úspech za druhým, keď ju v Hollywoode obdivovali títo dvaja svojrázni Rusi. Neskôr bola veľvyslankyňou práve u nás, keď sa v roku 1989 končila éra socializmu.

Iné názvy firiem v tejto úvahe vynechajme, lebo by to bola ešte vždy skrytá reklama, keďže stále existujú a sú aj u nás často stále veľmi populárne. Škoda, že vydavateľstvo nezískalo od nich príspevok na vydanie tohto románu – cestopisu, lebo Rusi robia dobré meno týmto firmám aj dnes, keď verne opísali ich vznik, existenciu a ľudí, ktorí ich vytvorili. V Amerike však v tých tridsiatych rokoch existovalo veľa vecí, ktoré u nás ešte stále nie sú, a to je znepokojivé poznanie. Nielen v technike, ale aj v spôsoboch trebárs reklamných kampaní, či v iných spoločenských zvyklostiach. Kniha Iľfa a Petrova nemohla prísť v príhodnejšiu dobu pre nás.

Žijeme totiž na pomedzí generácií. Pomaly odchádzajú spomedzi nás tí, ktorí si život pred rokom 1989 dobre pamätali, vďaka čomu majú schopnosť porovnávania. Čo bolo dobré vtedy – čo je dobré dnes. A Iľja Iľf a Jevgenij Petrov to neustále robili, aj keď to explicitne neuvádzali na každej strane, či v každom postrehu. Oni však písali o tom, čo bolo vtedy dobré v USA a čo zasa v Sovietskom zväze, ktorý dnes už neexistuje, ale veľké Rusko je tu stále, hoci už nemá tú vládu, s ktorou najrozvinutejší kapitalizmus porovnávali títo dvaja ruskí výtečníci. Obaja spisovatelia zomreli mladí a predsa zanechali po sebe dielo, ktoré čítate takmer po storočí so zatajeným dychom. Je možné, že niečo z výhod Ameriky bude raz aj u nás? A je to skutočne pravda, že sme tak strašne vzdialení od tohto štátu sveta? Naozaj sme „sto rokov“ pozadu, alebo sme v niečom aj pred ním? Ak ešte stále nedosahujeme všetky tie dobrá, ktoré opísali Iľf s Petrovom, nuž sa musíme nad sebou zamyslieť, či nám neprinesú aj iné negatíva a či vôbec sme schopní ich dosiahnuť.

Nie sme pozitivisti, ako praví Američania, ktorí prídu o job, stanú sa z nich bezdomovci a tuláci, ale úsmev na tvári musia mať, lebo vedia, že bez úsmevu úspech nepríde. Rovnako musia neustále vzývať Boha, lebo aj keby boli kdekoľvek iní ľudia na svete šikovnejší – trebárs v Sovietskom zväze – ale nemajú vieru, ich práca vyjde navnivoč. A my sme vraj veriaci národ, hoci nie vždy to vieme aj skutočne v živote prezentovať. Iľf s Petrovom Američanovi, ktorý im tvrdil, že bez Boha práca v Sovietskom zväze nemá šancu na úspech, neverili, ale verne jeho názory opísali. My dnes vieme, že mladý baptista mal pravdu. Máme šancu teda byť aj my – stredoeurópania – raz skutočnými Američanmi? Že nebudeme na systém len nadávať, ale budeme sa snažiť ho zmeniť v prvom rade od seba? Možno také niečo nikdy nedokážeme.

Pri spätnom pohľade, ktorý nám Putovanie po Amerike po 78 rokoch od svojho vzniku, sa nevdojak odokryl, môžeme aspoň uvažovať. A porovnávať. Uvedomiť si možnosti nášho výberu, ktoré nemusia tkvieť len vo vonkajších vplyvoch prostredia, ale aj v možnosti byť iní. Snažiť sa urobiť si Ameriku v Európe. Žiť šťastnejšie, aj keby sme boli v biede, lebo vnútorný pocit neovplyvňuje materiálne bohatstvo. Nejde o porovnávanie ideológií, lebo socializmus už nie je zjavne ani na Kube, či v Kórei, ak tam vôbec niekedy bol. Ide o to, ako vytvoriť lepší svet v nás. A na to bude dobré čítanie Iľfa s Petrovom vhodné pre človeka zjavne aj o sto rokov, hoci v dobe svojho vzniku, nebolo vhodné na vydanie nielen v ich domovine v Rusku, ale ani inde na svete.

Stanislav Háber