Som tvoja guľa
na nohe v polohe
väzňa čakáš kým
ma prejde chuť
ťa okukovať a krájať
vodu na drobné
kvapky prehodené
cez palubu ďalších
dní na lode sa
obrátime v plameni
prvých dotknutí
ktoré sa križujú
v inom vesmíre
kým po prvý raz
nebudem musieť
žobrať drobné
aby si utekala
novými východmi
ktoré nik nestráži
a gýčovité lekno na
hladine rozkvitlo po
opadaní všetkých
lupeňov za ktoré
schovávam svoj
smäd
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)
Celá debata | RSS tejto debaty