Tak už dosť
hovoríš a neviem
komu či sebe
lebo kam sa ti stráca
a ty ju nezastavíš
ani sa nepokúšaš
iba ďalšie plašenie
huš huš huš
a na lavičke sa obliekam
kým ty za tým
vidíš niečo iné
lebo hmla pred zrakom
každému bráni
vidieť druhých
ich očami a dych
sa pod vodou kráti
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
Celá debata | RSS tejto debaty