Bez hlasu
som vybuchol
v gejzíroch
ktoré otriasajú
základy až
k susedom
a ty po špičkách
češeš záhradu
aby si mi pripravila
čo treba hasíš
kým sa moja sopka
rozhodne na chvíľu
zakvitnúť
a tak prestieram plachtu
aby si mohla priniesť
za päsť malých vesmírov
z práve pooberaných
galaxií ktoré k nám napadali
spoza plota za kozmickou
rýchlosťou
sa trblieta tvoje
adoptívne telo
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
Celá debata | RSS tejto debaty