a ty vieš
že predsa ma
to mrzí že niekto
prežíva s hlupákmi
čo sa mi stalo
a vracia rovnakými
mincami almužny
vlastné dlhy a
nevypláca ich
ako by mal
čo je smrteľný
hriech a bolesť
v detskej duši
už navždy
a taký by spravil
lepšie keby si
mlynský kameň
zavesil na krk a
hodil sa do vody
nepočítam ani
nehrozím ale
viem že to je tak
a rozprávam ti
o tom kameni
ktorý ma po
opustení trápení
privalil pri počítaní
všetkých rozdaných
ziel aj tých o ktorých
som nevedel
a odvtedy viem
o tejto spravodlivosti
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
Celá debata | RSS tejto debaty