Nakoniec sa
v ľahkonohom
zdroji tvojich premien
vznášaš aj keď len tak
ideš trávou za mnou
a za spomienkou
ktorá akoby bola
tvojou vlastnou
a veríš že sa o dvoch
postarám ako o vlastných
v tom bielom obleku
vedľa teba kráčajúcom
za mnou sľubuje ti
že sa ťa nezbaví
a že si stále cvičením
pevná v srdci mladých
vidíš vidíš a z nezáujmu
ktorým trestáš sa
stal nanuk a šlomo
halušky zabalené
do lichôtky v divnom tieni
ktorý sám na seba
nestačí
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
Celá debata | RSS tejto debaty