lode sa
predbiehajú
v našich pohľadoch
v ktorých sme
spustili kotvy
vedľa brehu
a rieka klesla
na minimum
nikam nás neberie
to len ty sa
necháš unášať
za zavretými viečkami
k obzorom a
hľadáš čas
na parkovanie
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)
A nakoniec aj tak mnohí zaparkujú ...
Celá debata | RSS tejto debaty