haber

Kvapky ti prinášajú vrásky

voda v studničke u lesa

kde som v detstve

robil hrádze pre žubrienky

a skokany zelené

či hnedé malé aquaparky

a ty obchádzaš lejúce

sa oceány a chodníkové

moria ktorými sa plavíme

v tú chvíľu voňavej spomienky

sviežich stromov

šepkajúcich všetky pravdy

o jari a o zelených plesách

v nás

lebo Boh má rôzne formy

do ktorých nás ukladá

pri tvarovaní a sú si podobné

preto sme často tí istí

aj keď v iných telách

to len do teba uložil

všetky prednosti ženy

preto si taká krásna

ráno okrášlená tými

striebornými drahokamami

neba ktorými plávam

k majáku láska

blikajúcom s.o.s.

pohľadmi tvojich

gaštanových prekvapení

spod mihalníc vyhupnutých

na oblohu čela

roztrhli sa vaky s vodou

polieva naše formy

aby sa ligotali

v krátkom okamihu letu

aj ty potieraš záviny

pred upečením

do ligotava

Stanislav Háber

(zo zbierky Sto plus jedna láska)