Je mnoho tém
o ktorých sa nedá
písať ako by som chcel
lebo slová nevystihujú
skutočný zmysel prežívania
a tak iba ticho spomínam
na minulosť kedy som si
myslel že som to vyslovil
a pritom to bolo len
tichým skuvíňaním
v perinách cieľov
nepoznaných unikajúcich striel
Je mnoho tém
náš syn je pripojený
a aj tak neodpovedá
na otázky poslané
elektronickým systémom
odpovedí zasnených nad plážami
plných snehu v noci
v ktorej sme poláskali
spolu s budúcim zaťom
litre tokajského
a aj tak sme stále
sami v odcudzení materiálnych
schém odpojených od portov
prenášania skúseností
ktoré sú tak zúfalo blízko
a pritom vzdialené na nekonečno
čo všetko povedať v krátkej chvíli
zabrúsených hláv do matíc predstáv
o nás v tej samej sekunde
odoslanej éterom na vlnách
rozhojdaných a aj keď chcem
a otváram ústa je to bieda
o príbehoch stíhačov rútiacich sa
kolmo k zemi
aby v poslednej možnej
vybrali vodorovný pristávací
smer zabudnutý na veky pyramíd
kým sejem slová zasadené do hlavní
všetkých výstrelov
áno v reťaziach hmoty spútaný
dívam sa na predsavzatia
s upnutým hráčom času
kráčam kam ty už spíš zviazaná
mojim odporúčaním
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Celá debata | RSS tejto debaty