Kto má v tejto chvíli
v noci na obrazovke
tie isté slová
ktoré mu vchádzajú
do hlavy nástojčivo
bez vlastného chcenia
a píše o mne
že ten bastard z pôvodnej
Európy kdesi tlačí
klávesy vo východnom smrade
a mne sa chce
hovoriť to isté že v Amerike
v plechovke od Warhola
ktorý sa narodil neďaleko
a predsa poznačil
aj toho vzdialeného chudáka
čo ma uráža veršami
v súboji cez invenciu
času priestoru a jazyka
a vďaka tejto štvanici
na nervy som zapudil
myšlienku na tvoju
ponuku na organizované
milovanie na ktoré tak
túžobne čakám bez slova
a ty sa prechádzaš
predo mnou vražedne
nevinná hoci už dávno
poznáš kedy sa vo mne
trhajú žily
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)
Celá debata | RSS tejto debaty