haber

po slnečnej niti pavúk

lieta v mysli a ty varíš

svoje dobroty na tie novoty

čo otvárajú v hlave

nakúpené starosti v tráve

radosti zaplatené na splátky

dní násobených rokmi

v slučkách zatiahnutých

na naše hrdlá podviazané

zabudnutými starosťami

dobiehajúcimi náš duniaci

vlak pod roztiahnutými

mostmi zakrivenými

ponad tie všetky výlety

s rukami za ruky v detských

predstavách a zbrojnoši

na hrade Červený kameň

opäť skrížili svoje zbrane

si pod zakvitnutými gaštanmi

pod lustrami bielych stĺporadí

záhadnou paňou opantanou

vôňou pokosených

do ktorých otláčam stupaje

náhradných zbližovaní

kapilára kvapky udržuje

v sebe celý vesmírny kruh

opakovaných zatuchnutí

v bozkoch osviežujúcich

dych našich stoporených

predstáv obrátených do obsahu

zápasu na dlhé a krátke trate

na širokom hnedom chrbte

koňa z ktorého najkrajší

je svet a ten kvet ti

dávam v rinčaní

bieleho ohňa v tieni

roztiahnutých sovích

priamych pohľadov

skrížených na bojiskách

Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)