Si vo farbách víly ukrytá
a ja nie som nik iný
keď tvoj je môj záujem
a chlieb sa skladá z dvoch
kôriek a tých okamihov
nie je nikdy dosť
hoci sa mihajú tiene
ako teraz keď neviem
ako ti povedať že pes
Tom už nie je medzi živými
nie pre teba ale pre mňa ak
si spomeniem na všetky jeho
kúsky s našimi deťmi
tak zostane jediným
pre nás v nebi štekajúcim
slová ktorým každý rozumel
a on chápal človeka
pripomenul sa mi kňaz
čo dievčatku na omši
vysvetľoval že za psi
sa modliť nemusíme lebo
nepáchajú hriech a
tak idú priamo tam
kam aj my raz
po smrti chceme
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)
Celá debata | RSS tejto debaty