haber

Nechám sa za živa

zahrabať do hrobky

tvojho tela a obklopím

sa terakotovou armádou

aby sa mi na tebe podarilo

postaviť mapu svojho

sveta zahľadeného na obzor

aby som z koša na mojom

stožiari vykrikoval: Terra

Terra ako Kolumbov námorník

pri ceste do Indie

nuž veď aj tá skončila v Amerike

tak ako ja v tebe

lebo ty si mi svetadielom

osobitným priestorom v mori

svetiel zelených očí

zapojených do sargasovho mora

nedorozumení

keď ma bolia všetky ruky

aj tie čo ešte len použijem

na podnos doloženého tovaru

a štvrťmólové tóny ma menia

na šamana Hopi

čakajúceho na vrchol

tretieho trojuholníka kde tak

ľahko zbieram smiech

padajúceho prísľubu

prieniku s kruhom

a pamätáš sa na tú kozu

čo sa smiala keď ju šli

zarezať lebo mekot jej

už liezol na nervy

Tak si ma vypáľ z terakoty

aby som sa ti pripomínal

kým pod zemským povrchom

budem riediť krv

potom nadávok

na vyschnuté objednávky

prísľubov

zapájam sa teda

do tvojho portu

prístupu na net

všetkých tvojich stránok

prosím nemailuj mi viac

Stanislav Háber

(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)