Raz sme v jednom obchode
objavili sošku našej lavičky
s postavami bozkávajúcimi sa
ako my kedysi dvaja sami
vyrobená bola v Taliansku
v tom roku kedy sme sa stretli
umelcovi sme prišli do hlavy
spoza hraníc vďaka Božej inšpirácii
a ja som hneď chcel ako sme si ju kúpili
aby nám toto mramorové dielko
dali naše deti na pomník na cintoríne
ale ty si povedala že na čo ich s tým chcem
obťažovať dosť budú mať vlastných starostí
súhlasil som
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
sošky sú prejavom práce a krásy ...
To bol úžasný návrh-kúpiť sošku. ...
Celá debata | RSS tejto debaty