Venoval som ti básničku
ako už koľký krát predtým
a ty si z toho namäkko
čo nechápem veď ti to hovorím
celý život
že si mi útočišťom na čistom
si vrtuľa v mojom motore
a energia v náboje
kým nabíjam si kolt
priložený ku hlave
si mojou drogou
šľahnutou do mojich žíl
a kríkom ružovým
pri dverách domova
krištáľovou vodou v mori špín
si mojimi krídlami
a len s tebou vyletím
si mnou vysnívaný sen
preto plačem preň
si moje červené ferrari
s tebou sa mi všetko podarí
bola a stále si tým
anjelom pohybu
mojich vín
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)
Celá debata | RSS tejto debaty