Cez vodnú hladinu tvojho tela
dýcham tými ústami
ktorými si sa o mňa letmo potkla
na ihličkách
a hlava sa rozhodla ísť rovno
tou cestou naprieč tvojím vesmírom
v ňom mi hviezdy sypeš na znamenie
cesty
o slovách o obetiach a o úsmevoch
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty