a že treba odpúšťať je jasné
sme poplašené vrabce
a to rovnako dobrí či zlí
ktorí nevedia dobru dať dosť síl
a tak sa snažím so zaťatými zubami
kým iní možno zatínajú pri mne tie svoje
len ty si mi zornička na hviezdnom nebi
a stále som pri tebe aj keď inde
lebo sme citové siamské dvojčatá
keď cítim čo cítiš a myslím čo myslíš
už len odpúšťanie odpúšťania
a na to všetko sme dvaja
keď povieme si čo nás trápi
a láska sa vždy vráti vždy vráti
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty