Opar ktorý sa vznášal
a potom vyprchal do tváre
do jeho podoby
a v nej sa odrážala
tvoja ako aj moja
lebo sme s ním
a so sebou
jeden v druhom
a predsa každý jedinečný
s iným uhlom
pod tvárou nad tvárou
za tvárou otvorený a
celkom opačne uzavretý
do seba do teba
a doňho
rozumieš mi?
Celkom za časom
a pred časmi
čas v čase
schovávam ti dlane
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty