objímeš hviezdu na oblohe
tak ty spíš vedľa mliečnej dráhy
a ja som prudko túlavý
chcem sa do teba stúliť
ako každý tuleň po teplom júli
v bublinkách sa zdvíham od dna
ktoré sa roztrhali z tvojich náramkov
ako z teba popadali
do jemnej vyrobenej kože
zaviazaný tebou vo väzbe
tejto knihy osudu
len skok v ľahkosti
sa objíma s tvojou predstavou
a chcel by som byť lepším
hoci neviem či sa mi to podarí
a tak nič nesľubujem
len to že tiež hovorím
tie slová ktoré bránia
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty