Videl som ako rozháňaš
holuby dievča čo nemá
ani desať ten obraz
mi vbehol do hlavy
myslela si že ťa nikto
nevidí a tu predsa
v tom vírení krídel
dvoje očí odnikiaľ
z vesmíru z budúcnosti
a ty sa hanblivo obzeráš
nevidel ma niekto?
Lebo nič nie je náhoda
a osud hrá s nami svoju
skladbu s minulými
súčasnými a budúcimi dejmi
v jednej ruke
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty