zmenil som sa na kapra
ktorý stráca zlaté šupiny
lebo nimi pribíjajú rybu na kríž
cítim sa byť levom v čudnej klietke
dnu nemôžem ale ani von
a ozubené kolieska prestali
zapadať ale hryzú
tancovanie sa zakazuje je zub
železný ktorý pokračuje a aj iné
iba čakám až prídeš v zbroji
a zachrániš ma búchaním
po chrbte v ktorom mi zaskočený
chlieb ťahá ďalšie zuby a
čln mi preplával po stavcoch
chrbtice náhle vztýčenej
pod vlajkami nádeji
kým vedľa mňa sa obetuje
tvoje telo cez priezory úzke
pomedzi konáre stromu
roztiahnutými do nepreniknuteľného
závoja ktorý sa krúti všade
predo mnou kým duch lieta
nad ním a predsa vždy príde
ešte mráz na ktorý sme
zabudli
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty