haber

máš svoj svet

v ktorom ma súkromne nenávidíš

a miluješ

a táto súkromnosť sa nezmenšuje

lebo som tvoj martýr

a žiadna socha z podstavca

sa nerozbehne po mramore

ale hľadá stále iba

pevný postoj

Chceš aby som žil s tebou

ale bez teba

a to sa nedá

keď za život je len na mne vina

možno som boh ten

čo sa díva

a krúti hlavou v smere zemegule

a možno len červ čo sa plazí

a hľadá márne cieľ v sebe

a nevíťazí

kde sme a čo sa to vlastne deje

povedz a neuhýbaj buď poctivá

k sebe len k sebe

že za všetko môžem len ja sám?

Kam sa uberám

veď hyniem ti pred očami

a ty čakáš a čakáš

na obrazy

na zázrak

ktorý ti uteká

láska ti nestačí ani

a ja neviem iné

iba vypúšťať oblaky k oblakom v zime

chcem ťa vziať do náručia

veď ty si moja božia a už ničia

všetky bunky vo mne kričia

Stanislav Háber

(zo zbierky Babylonská si láska)