máš svoj svet
v ktorom ma súkromne nenávidíš
a miluješ
a táto súkromnosť sa nezmenšuje
lebo som tvoj martýr
a žiadna socha z podstavca
sa nerozbehne po mramore
ale hľadá stále iba
pevný postoj
Chceš aby som žil s tebou
ale bez teba
a to sa nedá
keď za život je len na mne vina
možno som boh ten
čo sa díva
a krúti hlavou v smere zemegule
a možno len červ čo sa plazí
a hľadá márne cieľ v sebe
a nevíťazí
kde sme a čo sa to vlastne deje
povedz a neuhýbaj buď poctivá
k sebe len k sebe
že za všetko môžem len ja sám?
Kam sa uberám
veď hyniem ti pred očami
a ty čakáš a čakáš
na obrazy
na zázrak
ktorý ti uteká
láska ti nestačí ani
a ja neviem iné
iba vypúšťať oblaky k oblakom v zime
chcem ťa vziať do náručia
veď ty si moja božia a už ničia
všetky bunky vo mne kričia
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty