Mravce sa usilujú
po ihličkách
ktorými vyťukávaš
morzeovku do mozgu
mojich dnešných nápadov
a vodopád energie
pohybov ktorý ťa nerozkmital
sa míňa s tvojím srdcom
ľahostajným pohľadom
sa trestáš
lebo každý sa vystavuje
žehnajúcim silám vlastných rúk
a trestom z vlastných preklínaní
odchádzam do riadiaceho centra
odkiaľ ma voláš späť
a potom tvoje linky zmĺknu
keď moje spätné zbožňovania
sú už pre teba samozrejmé
a tento štartovací proces nabieha
pomalšie než inokedy
a povieš mi iba
že nie som dobrý
ubližujem iným
všetko je otrava ktorá zakrýva
prijatie slnka a trávy
také aké sú iba tmavé mraky
lebo nemáš rada opakuješ
mantry
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty