život je milosrdná lož
ešte na nej visí priznanie
a nechce
sa ti nechať oklamať
a tak celý
čakám od rána do večera
na odchod vlaku z ponorky
ktorú mi ukazuješ a
ja si nahováram
že nevieš
čo robíš v gramatike
keď najprv sa opravuje písomka
a potom vypukne
vojna svetová
je to len vzbura hormónov
ktorú nepočujú zamrznuté vločky
a tak sa suším
na šnúre na bielizeň
a modlím aby som bol
aspoň raz bez fľakov
pod úrovňou zmyslov
či nezmyslov zimy
keď dráždiš hada bosou nohou
a v zákrute sa točím a kričím
a ten krik ma zastavil
len tak na štyroch kolesách
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)
Celá debata | RSS tejto debaty