Plačeš
vraj po inom netúžiš
iba
po piatich centimetroch teplej
ženskej
kože
Lieniš sa čistým listom
ktorý evokuje
chuť potiahnuť čiaru
zmazať tieňom z tieňa tieň
čierno-bieleho dna
zapustiť priamku priamo do srdca
a už iba čakať
na kruh
každý deň sa nad tým istým nezúfa
len len len len len len len
lenkať sedemkrát si v povetrí
báť sa zvonenia
konca letu z tieňov v tmy
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)
Celá debata | RSS tejto debaty