haber

(v hodine narodenia dcéry)

Vyberiem sa náhodou chodníkom izby

a ľavou (som trinásty blázon) nahmatám knihu

a ľavou

ju otvorím

Čítanie po sliepačky (zniesť vajce?)

som si istý že čo je v ňom je o mne?

…môže niekto rátať iba s vlastnou smrťou?

V agonickom smiechu zakódovať nový život

Čím si je človek ak si je sám Bohom?

Odpustí si ak sa vyspovedá sebe

alebo ak si dokáže

odpustiť odpustenie?

Lietadlo sa rozbehlo nezbadáš a letí dravo do vzduchu

Rýchlosť sa zmizikuje tým že niekto ráta

s pristátím?

Ja neviem pristávať

ak si to raz odpustím…

Čím vyrátaš priestor

akým metrom zmeriaš

čas

Ako sa pretekať so smrťou

odísť na aký pas?

Nik nezomrel len tak

sme chrústy večne živé?

V tanci otočené hlavy nesplatené nesplnené

NIE…

Tátá (oco) inokedy tatata (bum!)

SomDejČoSaDeje

bodový scenár v bode A i Zet

Sám som si vlastný smäd

po smotane

Stanislav Háber

(zo zbierky Pokoj rezbára)