haber

Dnes, keď sa píše rok 2047, ešte stále žijem.

Narodil som sa

v minulom storočí a tisícročí, v roku 1966. Dvadsiate prvé storo-

čie sa prehupuje pomaly do druhej polovice. Strašne ma škrie, že

v čase, keď som napísal túto správu v roku 1993, som nemohol vi-

dieť dosky, do ktorých ma onedlho dáte. Je to nespravodlivé. Člo-

vek sa neustále kamsi ženie a nie je mu dopriate, aby mohol zali-

evať drevo, z ktorého mu raz zhotovia kuklu. Ešteže viem, že stá-

le žijem. Predstavte si, že by som napísal túto správu a zomrel

už trebárs v roku 1994. Horšia je už teraz iba tá predstava, že

nezomriem v roku 2047, ale o päť rokov neskôr.

Stanislav Háber

(zo zbierky Pokoj rezbára)